Respimat a optimalizácia inhalačnej liečby

Ako uviedol MUDr. Bohumil Matula (Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor, n.o., Nitra), inhalačná cesta je najefektívnejšia cesta dopravenia liečiva do pľúc.

Rovnako ako účinná látka, dôležitá je aj dostupnosť liečiva v cieľovom orgáne. Dostupnosť liečiva v dýchacích cestách je daná veľkosťou častíc, v las tnos – ťami inhalačného systému a pacientovou schopnosťou/ochotou správne aplikovať inhalačnú liečbu. Inhalačné systémy sú aerosólové (prenosné, nebulizéry) a práškové.

Aerosólové inhalačné systémy sú:

• tlakové (pMDI – HFA) + spacer – dychom aktivované;
• „soft mist inhaler“ (Respimat ®).

Práškové inhalačné systémy (DPI) sú jednorazové (kapsuly) a na viacnásobné použitie („zásobníkové“). Inhalačné systémy rešpektujú fyzikálne zákony, predovšetkým zákon zotrvačnosti. Teleso zotrváva v pokoji alebo v pohybe, kým naň nezačne pôsobiť vonkajšia sila. V DPI neexistuje žiadna počiatočná kinetická energia, pacient musí vyvinúť inspiračné úsilie na to, aby sa častice dali do pohybu. Potrebná je energia nielen na uvoľnenie účinnej látky z nosiča, ale aj na dezintegráciu zhluku častíc.

pMDI má veľkú počiatočnú kinetickú energiu, ktorú dodáva hnací plyn. Prítomný musí byť prúd vzduchu s vysokou rýchlosťou, ktorý vygeneruje pacient. Nutné je vypustenie obláčika do prúdu a koordinácia nádychu a aktivácie systému.

Respimat je aerosólový inhalačný systém s malou počiatočnou kinetickou energiou. Obláčik, ktorý sa generuje, má pomalú rýchlosť. Takisto je nutné vypustenie obláčika do prúdu, ale nároky na koordináciu sú menšie, možný je pomalý hlboký nádych. Pomaly sa pohybujúci aerosólový oblak znižuje impakciu a umožňuje dosiahnuť perifériu dýchacích ciest (graf 5).

Tento aerosólový oblak generovaný Respimatom je dlhotrvajúci, to znamená, že pomalý, pokojný a hlboký nádych spoľahlivo posunie obláčik až do periférie dýchacích ciest (graf 6).

Je treba si uvedomiť, že s Respimatom je potrebná aj zmena inhalačnej techniky. Pri inhalačných systémoch platí zákon zotrvačnosti. To znamená, že ak sa teleso (častica) pohybuje a má zmeniť smer, výhodnejšie sú malé a pomaly sa pohybujúce častice. Ak je teleso (častica) v pokoji a má získať energiu na pohyb, výhodnejšie sú malé častice. Inhalátor Respimat generuje obláčik s vysokou frakciou jemných častíc (graf 7).

Štúdia, ktorá skúmala depozíciu pred a po tréningu pri Respimate vs HFA-MDI, zistila, že orofaryngeálna depozícia je vysoká u netrénovaných jedincov pri Respimate aj HFAMDI. Tréning významne znížil orofaryngeálnu depozíciu pri Respimate, ale nie pri HFA-MDI. Tréningom sa významne zvýšila celková pľúcna depozícia pri Respimate, ale nie pri HFA-MDI (graf 8).

Pľúcna depozícia u zdravých dobrovoľníkov je vysoká pri Respimate vs pMDI + spacer. Inhalátor Respimat uvoľňuje rovnaké dávky lieku pri každom podaní (graf 9).

Čo sa týka spokojnosti, pacienti, ktorí si zvyknú na Respimat, uprednostňujú ho. Inhalátor Respimat má merač dávok – ukazuje zostávajúci počet dávok a po použití všetkých dávok sa zablokuje. Pri rozhodovaní o vhodnom inhalátore je potrebné vziať do úvahy schopnosť pacienta koordinácie a inspiračného prietoku. Pacienti so zlými pľúcnymi funkciami, ktorí nie sú schopní dostatočného inspiračného prietoku, nie sú vhodní na práškové inhalačné systémy, pľúcna depozícia prudko klesá. Nevýhodou tlakových aerosólových inhalačných systémov je nutnosť koordinácie. Respimat nevyžaduje vysoký inspiračný tok a nároky na koordináciu sú menšie (schéma 3).

Ako povedal MUDr. Matula na záver, najlepší inhalačný systém je ten, ktorý pacient ovláda. Depozícia liečiva v pľúcach závisí od veľkosti častíc, vlastností inhalátora a schopnosti pacienta ovládať inhalátor. Poznanie všetkých subjektívnych aj objektívnych faktorov inhalačnej liečby umožňuje optimálnu voľbu inhalátora. Inhalátor Respimat generuje pomaly sa pohybujúci a dlhotrvajúci aerosól s jemnými, respirabilnými časticami a približuje sa k vlastnostiam „optimálneho„ inhalátora.